Prievidza (srdce Hornej Nitry)
Počiatky osídlenia dnešnej Prievidze siahajú do doby kamennej. Prvá písomná zmienka o Prievidzi je z roku 1113. V prvej polovici 14. storočia Prievidza ležala na križovatke dôležitých obchodných ciest, čo prispievalo k rozvoju obchodu a remesiel. K najstarším miestnym remeslám sa radí hrnčiarstvo a spracovanie kovov, neskôr sa k nim pridáva i tkáčstvo a tak sa z prevažne poľnohospodárskeho a trhového strediska postupne stáva obchodné a remeselné centrum. Kráľovná Mária udelila Prievidzi mestské privilégiá dňa 28. januára 1383. Obidve výročia si bude mesto pripomínať v roku 2023. Prievidzu v strede hornonitrianskeho údolia obklopujú kopce a pohoria. Mesto často považujú za východiskový bod k susedným Bojniciam, ale má aj vlastné historické pamiatky.
Jednou z historických dominánt je Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Mariánskom vŕšku. Súčasťou štvorcového námestia je nezvyčajné súsošie na Pomníku padlých v SNP, charakteristické na obelisku postavou ženy. Tento pamätník odboja silne kontrastuje s tradičnejším trojičným stĺpom, ktorý stojí severnejšie v tesnej blízkosti historického Meštianskeho domu. Neďaleko námestia je gotický Kostol sv. Bartolomeja zo 14. storočia so zachovalou rebrovou klenbou z obdobia okolo roku 1400. Jeho najvzácnejším mobiliárom je monštrancia Jána Korvína. Len o pár ulíc ďalej sa nachádza piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice s detailnými stropnými freskami a s honosným oltárom s mnohými jemne tvarovanými anjelmi. Mozaika svetla zo zelených a modrých vitráží medzi anjelmi presvecuje priečelie kostola mystickou žiarou. Kostol je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe s unikátnou výzdobou a mobiliárom. Najvýznamnejšou a najrozsiahlejšou pamätihodnosťou mesta je sgrafi tová výzdoba na priečeliach obytných budov na sídlisku Píly, ktoré bolo postavené po roku 1950 pre banícke rodiny v štýle SORELA. Ich autormi sú mnohí významní slovenskí výtvarní umelci. Realizované s fi nančnou podporou Ministerstva dopravy SR.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1245. Obec sa nachádza v blízkosti kúpeľného mesta Bojnice. Obec je sídlom bane Cigeľ a nachádza sa tu aj Banský skanzen. Cez obec vedú viaceré cyklotrasy. Novovybudovaný areál Vodný svet poskytuje možnosť športového rybolovu, ale aj príjemný relax v prírode. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Barbory. Počet obyvateľov 1730, rozloha katastra 844 ha.
Bojnice ležia na úpätí Malej Magury v blízkosti rieky Nitra. Prvá písomná zmienka o meste je v Zoborskej listine z roku 1113. Čaro mesta spočíva v harmónii prírodného prostredia a zachovaných historických pamiatok. Bojnický zámok je tou najkrajšou medzi nimi. Počas minulých storočí vymenil niekoľko majiteľov a správcov. Na Hurbanovom námestí sú renesančné a barokové meštianske domy a okolo historického jadra sa tiahnu zachovalé mestské hradby. Medzi jadro najzaujímavejších atraktivít v Bojniciach patrí viac ako 700-ročná Lipa kráľa Mateja, Prepoštská jaskyňa v skale pod farou, Národná zoologická záhrada v Bojniciach, ktorá je najstaršou na Slovensku. Bojnice sú známe aj svojimi termálnymi liečivými prameňmi. Zariadeniami pre obohatenie a spríjemnenie pobytu návštevníkov Bojníc slúžia rôznorodé atrakcie ako Dom ilúzií, Bojnický dvor, areál sokoliarov, Múzeum remesiel Bencovje grunt, Vyhliadka Bojnice, Botany park, Múzeum praveku Slovenska, Galéria Velvet, Mineralogické a banícke múzeum, Gumiland, výstava pieskových sôch, reštaurácie, kaviarne, cukrárne, hotely a penzióny, či pešie turistické trasy a cyklotrasy v okolí mesta a ďalšie atrakcie. Realizované s fi nančnou podporou Ministerstva dopravy SR.
